Rozlúčka prvákov s ceruzkou

Čo má začiatok, má aj koniec, hoc nie úplný.
Prvé nesmelé čiarky a oblúky, vlnovky aj slučky – to s našimi prváčikmi zažívala ceruzka. Bola pekne uložená v peračníku, denne zanechávala stopy a zmenšovala sa. Videla, ako mizli obavy a postupne, s väčšou istotou s ňou žiačik a žiačka napísali prvé písmenká, slabiky, slová a vety.
A keď ten tlak už nebol taký veľký, prišiel ten čas. Čas na atramentové pero. Smelo môžeme oznámiť, že naši milí prváci už píšu perom! Na ceruzku však nezabudnú, je im naďalej veľkou pomocníčkou. 🙂