Falošné správy?!

Dennodenne čítame rôzne správy a príspevky na sociálnych sieťach a články na internete, mnohokrát ich zdieľame bez toho, aby sme si overili zdroje… Vieme rozlíšiť falošné správy? Vieme, aké majú znaky a vieme, ako nenaletieť takýmto informáciám?

Odpovede na tieto otázky sme hľadali 5. decembra 2022 na prednáške, ktorú pre gymnazistov pripravila Kiara Koščová (4.Ag) z KyberTímu.

Angličtina používa dva rozličné pojmy na vysvetlenie falošných správ. Pojem Misinformation označuje správu, o ktorej si myslíme, že je pravdivá, šírime ju, ale v skutočnosti pravdivá nie je. Disinformation označuje nepravdivú správu, ktorú aj napriek tomu šírime.

Často ide o neaktuálne, nepresné a neoverené informácie, v príspevku chýba autor, fakty sú zmanipulované a správa podsúva čitateľovi, čo si má myslieť.

Príkladom falošných správ na internete je satira, falošné spojenie textu so šokujúcim obrazovým materiálom, zavádzajúci obsah, falošný kontext, obsah uvádzaný pod falošným menom, manipulovaný a vymyslený obsah.

Dezinformácie typu poplašných správ, ktoré svojou umelo vytvorenou a klamlivou naliehavosťou nabádajú k ďalšiemu posielaniu, označujeme Hoaxy. Zmanipulovaná informácia vplýva na city čitateľa. Núti ho konať nerozumne a pod tlakom.

Kiara priblížila aj konšpiračné teórie, ich znaky a dôvody, prečo im ľudia veria. Krátka štatistika ukazuje, že na Slovensku stále veľa ľudí verí konšpiračným teóriám.

V závere sme si vypočuli niekoľko tipov, ako odhaliť falošné správy. Dôležité je overiť si zdroj informácie, jej autora i dátum vzniku správy. Čítajme medzi riadkami – prečítajme celý príbeh, nielen zaujímavý titulok, buďme objektívni a myslime kriticky. Informácie si vždy môžeme overiť na serióznych internetových stránkach.

Ďakujeme Kiare, že nám priblížila problematiku falošných správ. Spoločne sme sa zamysleli nad silou informácií a uvedomili si, aké dôležité je overovať si zdroje informácií a nešíriť falošné správy.

Táto aktivita sa uskutočnila vďaka finančnej podpore Nadácie ZSE.

Fotogaléria